• Canisterapia

    • Canisterapia (lat. canis = pes) je jednou z foriem animoterapie.

      Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno – integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.

       

      Klasické držanie psa môže pomôcť napríklad:

      • Osamelí a osamotene žijúci ľudia: so psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú životnú úlohu, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšľať sa nad starostami.
      • Deti, zvlášť problémové deti: pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa naučia aj zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.
      • Ľudia v stresujúcich podmienkach: môžu so psom ľahšie „vypnúť“ a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zvieraťom – dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu človeka.
      • Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici…: vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity.
      • Starí ľudia: psami sú povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii.
      • Depresívne osoby: pes pomáha získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu, odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

       

                                     

       

       

  • Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna 2021